Článok prebraný z http://kulturistika.ronnie.cz/. 

Dlho som rozmýšľal nad tým, ako vôbec nazvať tento článok o mne, aby najlepšie vystihoval môj postoj, respektíve výsledky, ktoré som dosiahol. Nechcem nijakým spôsobom riešiť debatu ohľadom témy, nazvime to "dopingu", chcem len vyjadriť, že som hrdý na to, že som sa nikdy touto cestou nevybral. Neodsudzujem to, pretože každý jeden ma iné ciele a vízie. Moja je zistiť, kde sú hranice naturálneho rozvoja mojej postavy.

Ako to všetko začalo?

Takže, písal sa október 2006. Mal som 16 rokov, 85 kg, 170 cm a pohľad do zrkadla mi jasne hovoril, že takto vyzerať už nechcem! Doteraz si pamätám, ako som sťahoval brucho, keď ma fotili (ako aj na fotke, ktorú môžete vidieť vedľa vpravo). Bol som prvák na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej a mal som jedno šťastie, že práve v tom roku 2006, ako som prišiel na školu, otvorili "posilňovňu" - bench, jednoručky, klasická veža s kladkami a rímska lavička. Vybavenie síce úplné základné, ale práve to bol ten správny impulz zobrať prvýkrát do rúk činky. Nemusím snáď nikomu opisovať, že to bola jedna tragikomédia, čo sa týka techniky, základných princípov, stravovania či regenerácie, ale začal som a odvtedy vlastne nikdy neprestal... A to je to podstatné.

Postupne som sa v rámci školy dostal na jednu stredoškolskú súťaž s názvom silový päťboj (zhyby na hrazde, bench-press zo 60 % TH, bicepsový zdvih s 40 % TH, kľuky na bradlách a drepy s 80 % TH), kde išlo o to, aby súťažiaci tým (zložený zo štyroch študentov) nazbieral čo najviac bodov (1 opakovanie = 1 bod). To bol ďalší impulz, ktorý ma začal motivovať makať častejšie v našej školskej posilňovni. Súťažil som počas celého štúdia na škole a získal 6 prvých miest (2x vyhral celoštátnu olympiádu stredoškolákov) a 3 druhé. Len pre zaujímavosť, moje najlepšie výkony: hrazda 52 op., bech-press 42 op., biceps 56 op., kľuky 28 op., drepy 150 op. v čase 8:39.

Avšak čo sa týka svalového rozvoja, zabrzdilo ma to, pretože kvôli súťaženiu som si vždy držal váhu do 75 kg. Preto som poriadnu objemovku nikdy ani nešiel a čo je horšie, moje predstavy o správnom stravovaní boli úplné skreslené. Do 18 rokov som nikdy ani suplementy neužíval a keď myslím neužíval, tak žiadne, ani proteín, proste nič. To bola ďalšia zásadná chyba pre svalový rozvoj. Predstavovalo to však obdobie, ktoré ma utvrdilo, že činky a moje ruky patria jednoducho k sebe. Na fotke vpravo mám 18 rokov 178 cm a 72 kg. Aspoň že som za ten čas podrástol do výšky. :)

Takže kedy som vlastne naozaj začal makať?

V lete 2009, keď som skončil so súťažením a začal čítať veľa o tom, ako nabrať svaly, čo treba jesť, ako správne regenerovať a čo sú to suplementy, na čo slúžia, prečo sú potrebné. Pamätám si, že počas súťaženia som cvičil hlavne disciplíny zo súťaže, no postupne som sa zameriaval na telo komplexnejšie. Školskú posilňovňu som vymenil za fitness centrum. Prvýkrát som vyskúšal objemovku v zime 2009/2010 a nabral som na váhe aj na objeme svalov, dostal som sa približne na nejakých 85 kg (samozrejme nie kvalitných).

Stále viac a viac ma cvičenie pohlcovalo a všetko okolo neho tiež. Veľa som čítal, sledoval stránky o cvičení a pozeral rôzne dokumenty (asi ako každý) - Pumping Iron či ďalšie týkajúce sa cvičenia. Počas rokov 2010/2011 som prešiel niekoľkými objemovými fázami a niekoľkými rysovačkami, nalepil na seba viacej svalovej hmoty ako za predošlé obdobie. Trénoval som aj box a neskôr zápasenie, šport bol proste u mňa nenahraditeľný. Konečne bolo vidieť, že cvičím a pomaly napredujem. Fotka je z leta 2011.

Čo priniesol rok 2012/2013?

Postupom času, dá sa povedať rokov cvičenia, som začal počuť slová ako "chcem vyzerať ako ty", "dobre vyzeráš", alebo "prečo nejdeš skúsiť nejakú súťaž". A to ma motivovalo ešte viac, už som to nebol ja, kto v 17 prišiel za chalanom vo fitku a povedal mu "raz chcem byť ako ty", ale bol som to ja, komu ten istý chalan po rokoch, keď sme sa stretli povedal: "Vidíš, teraz chcem byť zase ja ako ty." Bol to parádny pocit, ale hlavne aj záväzok stále napredovať a nikdy to nevzdať! V tomto období som sa zoznámil aj s novým štýlom stravovania, ktorý bol len okrajovo rozšírený. Išlo o Intermittentfasting alebo "IF". Bola to vec, ktorá ma opäť posunula o kus cesty ďalej. Presvedčila ma o jednej veci - najprv skús potom kritizuj! A tak je to v cvičení so všetkým. V lete 2013 sme spolu s mojim kamarátom Patrikom "Wolkerom" Schreiberom založili spoločnú iniciatívu s názvom Project W/V, prostredníctvom ktorého by sme chceli motivovať ďalších ľudí do cvičenia a samozrejme prezentovať seba a svoje pokroky.

V týchto rokoch sa dostala na výslnie aj kategória physique a borci ako Tomáš Klíč či Martin Mester a postavy, ktoré sú ľudom bližšie a prirodzenejšie. Mne sa tiež zapáčila táto kategória, nie preto, že by som necvičil nohy, ale preto, že som nikdy nemal ambíciu súťažiť v klasickej kulturistike. A tak na jeseň 2013, keďže u nás na Slovensku tieto súťaže ešte nebežali, sme sa spolu s Wolkerom rozhodli zúčastniť GP Ostrava, kde bola aj táto kategória. Ak to niekoho zaujíma, môže si prečítať moju recenziu ohľadom súťaže. Súťaž sa mi podarilo vyhrať, bol to parádny pocits ohľadom na všetko čo to obnášalo. Fotka napravo je deň pred súťažou - 78 kg.

Ako vyzerá môj tréning?

Momentálne som v objemovej fázi od decembra, po súťaži som zaradil tréningový systém KORTE (odporúčam všetkým, ktorý cvičia stále len splity). Zaradil som tam cviky drep 5x5, bench 5x5, deadlift 5x5 a vzpieranie 5x5. Tento tréning som absolvoval vždy ráno, večer som si dával druhý s doplnkovými cvikmi. Išiel som systémom 1+1, a teda deň cvičíte, deň voľna. S ohľadom na náročnosť tréningu sa môj denný príjem pohyboval do 4000 kcal (počas tréningového dňa). Sila aj objem išli hore a moja aktuálna váha je medzi 87 - 88 kg Ďalej pokračujem v objemovke s tréningom "bear routine". Nejaké ilustračné video z tréningu môžete zahliadnuť nižšie.

A čo na záver povedať?

Cvičenie to nie je záležitosť jedného dňa či mesiaca, je to životný štýl. Roky driny a neustáleho bojovania so stagnáciou, ktorá je po čase nevyhnutná. Dnes chce každý všetko a hneď, taká je proste doba. Je množstvo chalanov ako ja, tak prečo by ste nemohli byť aj vy takí? :) To, akú cestu si zvolíte, je na Vás. Ja som Vám chcel týmto článkom len ukázať, že takúto postavu si môže vybudovať každý jeden, aj keď nie za pár mesiacov... A hlavne, že to ide aj naturálne. Musíte len vytrvať, nehľadať dôvody, prečo sa niečo nedá, ale spôsoby prečo to musí ísť. Veľa čítajte, skúšajte, vylepšujte tréning, stravu a regeneráciu, pretože rastieme predsa, keď oddychujeme. Nikdy nebudem ľutovať, že som začal cvičiť. Ľutujem len to, že som nezačal ešte skôr. Jediná vec, ktorá ma v živote ešte nesklamala, je železo! Ak by niekoho článok zaujal a chcel by vidieť ďalšie fotky, môžete pozrieť aj môj Instagram, poprípade navštíviť našu stránku na Facebooku.

Svalom zdar! 
Vilo

Článok prebraný z http://kulturistika.ronnie.cz/.