Sval je zreteľne ohraničený útvar svalového tkaniva. Je to pohybový orgán živočíchov, vrátane človeka.
Jeho najpodstatnejšou zložkou sú svalové bunky, ktoré majú schopnosť sťahu – kontrakcie a uvoľnenia – relaxácie.

Rozoznávame 3 druhy svalov:
• priečne pruhovaný (kostrový) sval
• hladký sval
• srdcový sval – osobitná kategória

Svaly vykonávajú pohyb. Okrem vedomých pohybov, ktoré zabezpečujú priečne pruhované svaly, sú zodpovedné i za pohyby nevedomé, resp.automatizované (napr. zmeny veľkosti zreničky, tlkot srdca, prehĺtanie a dýchanie). Pracujú ťahom a skladajú sa z buniek – myocytov, ktoré sa môžu sťahovať, čiže skracovať. Sťahy vyžadujú chemickú energiu v podobe ATP a na jej tvorbu a uvoľňovanie je potrebné nepretržité zásobovanie svalov živinami a kyslíkom. Organizmus tieto procesy aktívne reguluje: napríklad pri namáhavom cvičení bije srdce rýchlejšie a zvyšuje sa prietok krvi.

Kostrové, priečne pruhované svaly sa pripájajú ku kostiam pevnými nepružnými šľachami. Tieto svaly sú ovládané vôľou. Keď dostanú signál z centrálnej nervovej sústavy, skrátia sa a ťahajú kosti, ku ktorým sú pripevnené. Ostatné typy svalov (priečne pruhovaný sval srdca a hladké svaly) pracujú automaticky. Sú vôľou neovládateľné a nachádzajú sa v tráviacom trakte, močovom mechúre, stenách ciev, maternici a v ďalších častiach tela.

V tele sa nachádza približne 640 kostrových svalov. Najmohutnejší je najväčší sedací sval (musculus gluteus maximus). Najmenší je strmienkový sval v uchu, ktorý meria len asi 1 mm.
Svalové bunky alebo vlákna, ktoré tvoria veľkú väčšinu objemu každého svalu, sú vysoko špecializované. Sú veľmi dlhé (až 30 cm) a tenké. Keď sú podráždené prostredníctvom nervového vzruchu, dokážu sa skrátiť až na tretinu svojej dĺžky. Vláknu dáva priečne pruhovaný vzhľad usporiadanie myofibríl – aparátu, ktorý je podstatou jeho funkcie. Svalové vlákna sú usporiadané do zväzkov. Zväzky svalových vlákien tvoria sval. Jeden sval sa môže skladať aj z vyše 2000 vlákien.

Svalová kontrakcia
Svalovou kontrakciou (sťahom) sa vytvára teplo, ktoré sa využíva na udržiavanie stálej teploty tela.

Myofibrily – vlákna nachádzajúce sa v cytoplazme svalových vlákien sa skladajú z vláknitých bielkovín – aktínu a myozínu. Úseky myofibríl (sarkoméry) sú tvorené vláknami aktínu a myozínu, ktoré sa striedajú. Pri svalovej kontrakcii sa aktínové vlákna, ktoré sú čiastočne zasunuté medzi vlákna myozínu posúvajú ďalej medzi vlákna myozínu (čo je podstatou mechanizmu svalovej kontrakcie), a tým sa sval skracuje. Myofibrily svalového vlákna sa tak skracujú, sval sa znovu uvoľní predĺžením myofibríl.

Okolo myofibríl vo svaloch sa nachádzajú sarkoplazmatické retikulá (váčky), ktoré sú schopné uvoľňovať ióny Ca2+. Pre činnosť svalov je dôležitá energia ATP, štiepi sa pri chemickom procese prebiehajúcom medzi aktínom a myozínom. K aktínovým vláknam vychádzajú z myozínových vláken priečne mostíky s hlavicami, ktoré sa pravidelne opakujú. Kontrakciu vyvoláva nervový impulz, ktorý prichádza do svalu, ióny Ca2+sa uvoľnia zo sarkoplazmatického retikula, na vlákna aktínu sa napájajú myozínové hlavice a vťahujú ich medzi vlákna myozínu (ak je sval v pokoji, hlavice sa aktínu nedotýkajú).Výsledkom zasúvania aktínových vláken medzi myozínové je kontrakcia svalu. Po prečerpaní iónov Ca2+späť do sarkoplazmatického retikula sa sval vráti do pôvodného stavu. Keď sa obnoví pôvodné množstvo ATP, aktín a myozínsa potom od seba oddelia, sval sa uvoľní.

Zdroj: Wikipedia.org